o živote aký žijeme

R

anč TESCO = Namyslený kovboji , arogantná bordel

manažérka a neschopní štátni šerifovia ?

(Príbeh je napísaný podľa skutočných udalostí)

Miesto a čas konania:

V súkromnej krajine, kde vraj už zákon neplati ( kedysi hrdo nazývanom SLOVENSKO), v meste ( nazývanom v minulosti slobodné krajské mesto), kde vládne tvrdá ruka miestnych kovbojov prezývaných SBS a majúc po svojom boku neschopných štátnych šerifov.

Čas : 1. decembra 2020

Osoby a obsadenie:

1/ Ja neznalý zákona cudzinec = zákazník

2/ zamaskovaný samozvaný vykladač práva ,vyhadzovač, hlavný vedúci a zároveň nafúkaný kovboj č.1 s okuliarmi a koltom prekliate nízko u pupku

3/ zamaskovaný jeho parťák prismrdajúci kovboj č.2

4/ miestna maskovaná mlčiaca, mračiaca sa, ustráchaná službukonajúca pokladníčka pri pokladni č.3

5/ mladá drzá zamaskovaná bordel manažérka č.1

6/ zamaskovaná zástupkyňa bordel manažérky č.2

7/ zamaskovaná štátna šerifka č.1

8/ zamaskovaný zástupca štátnej šerifky č.2

Predohra:

Bolo príjemné jesenné popoludnie.

Cestou z práce som chcel napojiť svojho večne smädného tátoša . Zároveň som plánoval aj v miestnom ranči kúpiť nejakú poživeň. To som ale ešte netušil, že sa ocitnem na zákony nerešpektujúcom, mieste zvanom bordel. Proste, na súkromnom území súkromného ranča TESCO.

Prvá časť- napojenie môjho smädného tátoša prebehla bez problémov. Môj tátošík dostal plné bruško 95 oktánovej pochúťky. Síce som mu chcel pôvodne dopriať za odmenu 100 oktánové fajnovejšie papanie. No ale pri tomto slabo zásobenom napájadle nemali iný výber.

Povedal som si “Nevadí.” Keď som nedoprial tátošovi , doprajem aspoň sebe.Veď čo by kameňom dohodil sa nachádza veľký ranč pre nás -ZÁKAZNÍKOV s podivným názvom ranč TESCO.

Svojho tátoša s plným bruchom som nechal stáť pred tým podivným rančom.

Stál som tu pred veľkou kovovou krabicou, čo vypadá že sa najbližším závanom vetra rozpadne. No keď vydržala doteraz, hádam vydrží ešte chvíľu. Toto všetko mi prebehlo mysľou – pri pohľade na tento zvláštne volajúci sa ranč. Veď vypadal ako plechová búda, či veľká nepodarená krabica od topánok.

Smelo kráčajúc smerom s ostatnými prichádzajúcimi ľuďmi. Smer vráta. Vráta, ktoré pravdepodobne predstavovali vstup do tej podivnej krabice . Cestou som nevychádzal z údivu. Kam moje oko pohliadlo, samý maskovaný, tvár skrývajúci, zhrbený, do očí sa Vám nepozrúci, ustráchaní miestni ľudkovia.

No čo, pomyslel som si. Asi je tu taká móda.

Ale chyba hlávky.

Ledva som nos strčil do tej podivnej kovovej krabice a už mi také mladé ucho chcelo smradľavý bordel po rukach liať. A že vraj musím! Nadôvažok pridalo svojím piskľavým ustráchaným hláskom „A kde že, kde mám masku? A že nech si ju ihneď nasadím!“

Maskou, alias rúškom, tu nazývajú, zvláštnu handru, či papier, čo si dávajú pred ústa . Aký to ma význam vôbec netuším .

Pochopil by som, keby bola veterná piesková búrka. Vtedy je to život zachraňujúca ochrana pred všadeprítomným pieskom, ktorý vás bez šatky pred ústami zadusí. Ale teraz? Je príjemné jesenné popoludnie. Pomaly bezvetrie .

„Ho, hó, mladíku, ja nič nemusím. Ja som slobodný občan a slušný zákazník .Dýcham slobodne, svoju tvár neskrývam a kráčam rovno. “ , vyletelo bezmyšlienkovite z mojich úst. Jasne a zreteľne som zaševelil do jeho prekvapenej, ustráchanej tváre.

Ó, aký som bol naivný!

Ako áno, ako nie. Moju plamennú reč zachytili našpicované uši miestneho zamaskovaného vyhadzovača, samozvaného vykladača zákonov, kovboja č.1. Ten nelenil a svojim pseudo- burácajúcim hlasom vydal svoj namyslený a preňho dôležitý príkaz.

„Nasaď si masku cudzinec ! Lebo JA ťa nepustím do tohto posvätného chrámu a tu si nič nekúpiš!“

Jeho hlas znel tak nafúkano, tak povýšenecky a tváril sa pritom náramne dôležito. Podporu mu poskytoval obďaleč stojací zamaskovaný parťák kovboj č.2 .

Kráčajúc ďalej, som sa len zasmial a na oplátku mu zakričal:

„NEMUSÍM ! A keď tak veľmi chce, že si ho podám u šerifa . Tam mu našijem porušovanie aspoň 5 zákonov.“

V tej chvíli mi nedošli kradmé pohľady spod zakrytej tváre po oči okolo prechádzajúcich miestnych v modrom oblečených predavačiek, so značkou ranč TESCO a aj niekoľkých ustráchaných zamaskovaných zákazníkov.

So smiechom som sa otočil a pokojne si išiel zaobstarať niečo pod zub. Pustil som to z hlavy tohto nafúkaného pajáca a spokojne som si išiel vyberať z ponuky miestneho ranča.

Pokračovanie nabudúce.