o živote aký žijeme

Dovolil som si mierne parafrázovať, jeden z výrokov vojaka Švejka.

Dnes, v čase sviatočnom, sme sa vybrali na zdravotnú prechádzku. Unudený z programu televízie Covid a lá Covid, predvádzajúcim divadlo o zázračnom očkovaní.
Padlo rozhodnutie, spáliť pár kalórií. Cieľ: cesta na miestnu rozhľadňu. Je to slušná cca 2-3 hod. prechádzka. Kopček má síce len 700 m ale trocha blata, pár stúpačikov, dajú zabrať.

Ale prečo to tu píšem?
Po ceste sme stretli zopár rodiniek s deťmi (cca do 10 rokov), niekoľko párov, ale aj zopár samotárov.
Proste ľudí, čo sa tiež išli vyvetrať, prejsť sa ap. Cesta je kľukatá a dlhá, a navyše vedie lesom ale …
Až na pár výnimiek, všeci ľudia, starí ,mladí, deti mali cez ústa náhubky!! Známe pod názvom aj prasiatkové rúška.
Ak aj niektorý ich nemali na tvári, v momente ako sme sa priblížili na vzdialenosť cca 5-10 m, si ich urýchlene dávali.
Kruté bolo aj to, že rodičia nútili svoje malé deti mať náhubok na ústach. Museli mať náhubok aj pri namáhavom stúpaní. Pritom nikto nebol široko ďaleko od ich. Rodičia okrikovali deti nech si to nedávajú dole a museli mať náhubky stále na ústach.
Vydržal som, počítať koľký ľudia majú náhubky asi len prvých 40 minút. Ďalej jednoduchšie bolo počítať, ľudí bez prasiatkových rúšok.
Na ich spočítanie my stačili prsty mojich rúk a nôh. Smutné.
Pýtate sa asi koľko ľudí sme stretli za prvých 40 minút ?
Ak som dobre počítal 21 dospelých a 12 detí. Z toho, počas prvých 40 minút, len jedna 4 členná rodinka a dvaja osamelí chodci, nemali náhubky na tvári.

Podobnú skúsenosť máme aj z našich večerných prechádzok po meste.
Ľudí málo, občas rodinka na prechádzke alebo osamelo kráčajúci chodec. Okolo každého priestoru a priestoru. A výsledok ? Tých bez náhubkov, spočítaš na prstoch rúk.

Čo napísať na záver ?
Ľudia, chceli ste sa nadýchať čerstvého vzduchu. Miesto toho zamorujete svoje telá splodinami, ktoré vydychujete. Týrate sa, v mene čoho ?
V mene zázračnéj ochrany pred vírusom ?
Preboha, veď ten vírus je tak malý, že prejde cez tú handričku na tvári ako nič. Je to, ako keby ste cedili čaj, cez sitko vyrobené z pletiva na plot.

Dnes len toľko.